Vývoj mačky...
Fyziologické ukazovatele mačky domácej
Vnútorná telesná teplota mačky domácej je 38,0 – 39,5 stupňov Celzia a meria sa v konečníku lekárskym alebo veterinárnym teplomerom. Mačiatka a mladé zvieratá majú teplotu skôr vyššiu teplotu, dospelí kastráti skôr nižšiu.
Dychová frekvencia zdravej neunavenej mačky v kľude pri bežnej izbovej teplote sa pohybuje od 20 do 30 dychov za minútu.
Počet srdcových tepov je za rovnakých podmienok ako pri dychu 110 až 130 tepov za minútu. Pohlavne dospieva väčšina mačiek v 7 až 9 mesiaci, ale u niektorých jedincov môže dôjsť k pohlavnej dospelosti už po šiestom mesiaci. Takže je nutné od tohoto veku chovať mačky oddelene od kocúrov, aby nedošlo k nežiadúcemu spáreniu. Telesne mačky dospievajú oveľa neskôr a všeobecne sa považuje za vhodnú dobu k páreniu doba po 18. mesiacoch veku.
Rozmnožovanie
Ruja trvá u mačiek zväčša 7 dní, ale jej dĺžka u jednotlivých zvierat je veľmi variabilná a môže sa pohybovať od 3 do 15 dní. K pravidelnej ruji domácich mačiek dochádza na jar a na jeseň, ale u ušľachtilých plemien mačiek sa môže prejaviť v ktoromkoľvek ročnom období a opakovať po troch týždňoch. Ruja je sprevádzaná charakteristickým chovaním zvierat. Mačka sa stáva nekľudnou, naťahuje sa, ohýba chrbát, otiera sa o nohy chovateľa, nepravidelne a málo žerie a snaží sa dostať z bytu do spoločnosti kocúra. Pri silnejšom pohladení po chrbte väčšina mačiek v ruji zaujme páriaci postoj tak, že má predné končatiny natiahnuté vpredu, hrudníkom sa dotýka zeme, pokrčené zadné končatiny má posunuté pod brucho a chvost stočený hore alebo na stranu. Tiež kocúry prejavujú v období ruje mačiek zvýšený nekľud, viac páchnu, častejšie močia a väčšinou zanechávajú močové vizitky aj na stenách alebo nábytku v byte, pretože sa snažia označiť si svoje teritórium.
Voľne žijúce mačky signalizujú ruju močom a naliehavým volaním, ktorým privolajú viacero nápadníkov. Podobne ako mačka žijúca vnútri, aj vonku žijúca mačka sa otiera o predmety a váľa sa po zemi. Keď sa kocúr priblíži k mačke v tejto fáze, mačka ho prskaním a typickým pohybom predných labiek odoženie. Kocúrí nápadníci na seba vrhajú hrozivé pohľady a vydávajú hlasný krik. Obchádzajú sa plazivými pohybmi a nezriedka sa pobijú. Preto je úmrtnosť nekastrovaných kocúrov nepomerne vyššia ako kastrovaných.
Keď je mačka pripravená na párenie, dá kocúrovi znamenie tým, že zaujme páriaci postoj (viď vyššie). Celý páriaci akt trvá len niekoľko sekúnd a skončí násilným odstrčením kocúra mačkou. Mačka v ruji sa môže spáriť s viacerými kocúrmi. Ruja končí brezivosťou.
Brezivosť mačky domácej trvá približne 9 týždňov a podľa posledných prieskumov je uvádzaná ako normálna v rozmedzí od 56 do 68 dní, pričom európske mačky domáce majú obyčajne brezivosť na nižšej hranici, mačky ušľachtilých plemien pri hodnote okolo 63 až 65 dní. V našich podmienkach je najčastejšia dĺžka brezivosti ušľachtilých mačiek od 62 do 66 dní od prvého nakrytia kocúrom v rovnakej ruji. Zabrezlé mačky však bývajú kľudnejšie a viac žerú. V druhej tretine brezivosti je u väčšiny brezivých mačiek vidieť zväčšené brucho a vyplňovanie slabín. Taktiež mliečne žľazy bývajú zväčšené a prekrvené. V poslednej tretine brezivosti je, hlavne pri väčšom počte mláďat, nápadne zväčšený brušný objem, mačka viac žerie, je kľudnejšia a viac odpočíva. V dutine brušnej sa dá vyhmatať maternica s plodmi. V posledných dňoch, pred pôrodom potom dochádza k výraznému zväčšeniu mliečnych žliaz, k uvoľneniu panvy a k zdureniu vulvy. U siamských mačiek a niekedy aj u iných ušľachtilých plemien, ak nosí brezivá mačka len jedno alebo dve mačatá, nemusia byť ani v poslednej tretine brezivosti vonkajšie zmeny badateľné a určenie brezivosti bez röntgenového vyšetrenia je niekedy značne obtiažne. Pôrod u voľne chovaných domácich mačiek prebieha pomerne rýchlo, je ukončený počas 15 až 20 minút a nie je pri ňom potrebná ľudská výpomoc. Obyčajne sa rodí 4 až 6, ale i 10 mačiat. U mačiek ušľachtilých plemien je zvyčajne počet mačiatok nižší, pôrod prebieha dlhšie a je pri ňom väčšinou potrebná asistencia chovateľa.
Vývoj mačiatok po narodení
Mačiatka sa rodia osrstené, ale slepé a hluché. Vážia okolo 100 gramov. Pomocou hmatu a čuchu nájdu bradavku svojej matky. Prvé mlieko, ktorého sa mačiatka napijú, je riedke, avšak plné protilátok a imunitných látok, ktoré obsahuje jej organizmus. Mačiatka podporujú produkciu mlieka masírovaním okolia bradaviek a pradením. Mačiatka si zvyknú obľúbiť jednu bradavku, ku ktorej sa vracajú. Mačiatka pijú viackrát denne až pokým nezaspia. Mačka im jazykom masíruje análny a genitálny otvor, čím podporuje vylučovanie moču a trusu, keďže mačiatka ešte samé nie sú schopné vylučovania. Počas prvých dní po narodení sa mačka od mačiatok takmer nevzďaľuje. Jedlo, voda a mačacie WC by sa preto mali nachádzať v jej tesnej blízkosti.
Dvojtýždňové mačiatka otvárajú oči, nastrahujú uši a rozvíjajú si svoje zmysly. Vážia okolo 200 gramov. V tomto období začínajú vnímať svojich súrodencov a blízke okolie, v ktorom sa nachádzajú. Učia sa pohybovať a od tretieho týždňa je možné pozorovať prvé mačacie hry, pri ktorých sa učia behať, skákať, liezť, loviť a spoznávajú širšie okolie. Koncom mesiaca života vážia okolo 300 gramov a začínajú sa samé čistiť. V tomto období je možné začať ich prikrmovať pevnou stravou (ak je vrh priveľký, alebo stratili matku a chovateľ mačiatka živí sám). Mačiatka sú čistotné zvieratá a už v tomto období je možné ich naučiť na mačací záchod. Obdobie medzi piatym až siedmym týždňom je dôležité pre socializáciu mačiatok. Mačiatka si vytvárajú vzťah k vlastnému druhu a tiež druhom, s ktorými v tomto období príde do styku. Mačiatka, ktoré v tomto období nemali možnosť stýkať sa s človekom, sa budú ľudí strániť po celý život a nikdy už z nich nebudú také prítulné mačky, ako mačiatka, ktoré mali možnosť socializácie na človeka. Vo veku 10 týždňov sú už mačiatka obozretnejšie voči novým veciam a majú plne vyvinuté povahy.
Od druhého, vo voľnej prírode až od štvrtého mesiaca, sa začínajú pre mačiatka učňovské roky. Nasledujú matku v jej každodennej činnosti a učia sa samostatne čistiť, loviť a pod. V tomto období sú mačiatka veľmi hravé a vyliezajú na všetko, lovia pohybujúce sa objekty a súrodencov, brúsia si pazúriky na predmetoch (v prípade, že nemajú možnosť obrusovať si pazúriky na vhodnom škrabadle, použijú náhradné riešenie - nábytok). Učia sa tiež sociálnemu správaniu v rámci druhu. Trojmesačné mačiatka už jedia výlučne tuhú stravu a nepijú materské mlieko. Okolo piateho mesiaca nahrádza mliečny chrup trvalý. V šiestich mesiacoch sú mačiatka nezávislé od matky.
Pohlavné dospievanie
Mačka pohlavne dospieva medzi 6. a 8. mesiacom života. Celkový telesný vývoj však končí neskôr (okolo jedného roka). Vďaka pohlavnému dospievaniu vyniknú pohlavné rozdiely medzi mačkou a kocúrom. Kocúr býva väčší ako mačka, má širší krk a vďaka väčším žľazám aj väčšiu hlavu. Mačky zvyknú byť menšie a štíhlejšie s hlavou v tvare trojuholníka (záleží však od plemena).
Väčšie rozdiely medzi mačkou a kocúrom však vynikajú v správaní. Kocúr je teritoriálne orientovaný a značkuje si svoj revír močom a trením sa o predmety (stromy, kamene, kríky,...). Vyháňajú z revíra votrelcov. Na rozdiel od mačiek sa zvyknú túlať a niekedy strávia pri love a hľadaní samičky v ruji niekoľko dní mimo domova. Po návrate hľadajú stravu a pokojné miesto na spanie.
Z hier na boj sa u kocúrov stáva ozajstný boj, v ktorom samec dokazuje, že je schopný zmerať si sily s iným samcom. Medzi 10. a 14. mesiacom opúšťa kocúr skupinu. Ostávajú iba kastrované kocúry, ktorí sa zaraďujú do fungujúcej skupiny.
Revír kocúra je asi trikrát taký veľký ako revír mačky. Veľkosť revíru mačky sa odvíja od množstva potravy, ktoré sa v revíre nachádza. Z tohto hľadiska je mačka vhodnejším domácim maznáčikom ako kocúr. Mačka však horšie znáša zmenu prostredia ako kocúr a väčšinou nerada cestuje. Pri hrách však nezvykne byť až taká agresívne, ako kocúr.
S rastúcim vekom sa mačka upokojuje, nevydáva toľko energie, menej sa hrá. Mačky žijúce v domácnosti sú prítulné. Kocúr zvykne byť nedôverčivejší voči cudzím ľuďom a traduje sa, že je prítulnejší.
